Básne zbierky prezentujú náladové opisy prírodných aj ľuďmi vytvorených prostredí a miest; predstavujú výsledný produkt autorského snaženia vyjadriť vo veršoch poetickú topológiu, genius loci. Sú rozdelené do troch skupín: sonety, ďalšie básne s viazaným veršom a básne s voľným veršom. Sonety predstavujú náročnejšie básnické písanie s viacerými inovatívnymi prvkami v oblasti štylistiky a slovného tvarovania. Básne majú spirituálny, meditatívny a filozofický charakter, zároveň sú zrozumiteľné pre širšie publikum humanitne vzdelaných ľudí. Sú originálnym príspevkom k téme a otázke bytia na pôde umenia. V oblasti filozofického aj lyrického jazyka vedú k medzníku v snahe dosiahnuť istú syntézu, plodný prienik dvoch odlišných diskurzov. Autor sa v tejto intencii inšpiroval myslením a slovníkom Martina Heideggera, ako aj ďalších mysliteľov. V poézii sa hlási k tradícii impresionizmu a symbolizmu.