Jeho básne pohládzajú srdcia, dlane, telá, hladiny vedomia a hĺbky smútku.
keď veľmi chceš, tá bolesť zhorí
je ľahšie veriť v dobro
keď ho sám stvoríš
Matúš Mahút sa vo svojej prvej básnickej zbierke venuje najmä téme lásky – lásky prvej, lásky stratenej, lásky neopätovanej a – nádeji, že raz sa láska vráti, že ju znova nájde. Popri téme lásky k žene-milenke je tu aj krásna báseň venovaná mame a starej mame či básne dotýkajúce sa iných tém.
Mahútove verše sú úprimné, autentické, priamo z autorovho vnútra, sú teda veľmi emocionálne. V zbierke sú obsiahnuté tak nerýmované a čiastočne rýmované básne, ako i básne rýmované, a niektoré autor aj zhudobnil. Matúš Mahút je rozhodne zaujímavý a výrazný hlas v slovenskej poézii.
